Another world 37.časť THE END

Blondína,štíhla,pekná. Chcela som sa spýtať kto to je ale myslím že to nieje moja vec. Prišla ku nám a objala Gemmu,neboli nejako nadšené. Kto to je? Nechám to tak. Odídem. Idem k Harrymu,vlastne k jeho telu. Dneska je to posledný krát čo ho vidím. Stále tomu nemôžem uveriť. "Tak veľmi mi chýbaš,chcem byť z tebou." spadla mi slza. Pohľad na jeho bezvládne telo mi pripomína deň keď zomreli moji rodičia. Ich telá ležali ako Harryho. "A ty si kto?!" otočím sa,stojí tam ona,jej meno ešte nepoznám. Chcem niečo povedať ale príde Gemma. "Nechaj ju na pokoji Shay!" jej meno je Shay. Kto je to? Nikto o nej nikdy nič nehovoril. "Emily nevšímaj si ju." usmeje sa Gemma. "Počkať. Emily? To kvôli tebe Harry zomrel." nakričala na mna. Ja som sa nezmohla na nič len na slzy. Áno je to moja vina,viem to ale bolí keď to niekto povie a ešte teraz. Nemôžem tu byť,vedela som že sa toto stane. Rýchlo sa rozbehnem preč,je mi jedno kam ale tam ostať nemôžem. Domov nechcem ísť a nikde inde nemôžem,všetci išli na pohreb.
Chalani mi dali kľúče od ich domu ak niečo,pôjdem tam,teraz tam nikto nieje a myslím že tam mám ešte nejaké veci keď som bola z Liamom. Je to odtialto asi desať minút. Celú cestu nechám slzám voľný priebeh a je mi jedno čo si ľudia myslia už mi je všetko jedno...
O 3 roky:
"Mami ja tam nechcem ísť." Darcy sa na mňa smutne pozrie. "No tak,neboj sa ja sa po teba vrátim." pobozkám ju na líčko. Kudrny jej padajú do tváre,zastrčím jej ich za ucho. "Ľúbim ťa." objíme ma. "Ja teba viac." utrie si slzu a zmizne v triede. Nerada chodí do škôlky ale musí,nemám ju kde nechať. Keď výjdem zo škôlky namierim si to na cintorín. Dneska sú to presne 3 roky ako zomrel,pri tej myšlienke sa mi chce plakať. Je to ťažké každý deň sa pozerať na Darcy a nemyslieť na Harryho.
Na cintoríne je prázdno,počuť len vietor. Ale Harryho hrob je plný kvetov a sviečok. Všimla som si že sem chodia fanúšičky,bol to naozaj super chlap.
Vytiahnem zapaľovač a zapálim sviečku ktorá práve dohorela a zase sa rozplač
sem. Chodím plakať sem,nechcem aby ma Darcy videla.
"Emily?" otočím sa. "Zayn..ahoj." nevidela som ho celé 3 roky. V deň pohrebu som si z ich domu zobrala veci a išla domom. Stretávam sa iba z Chris. Chalani ma skúšali kontaktovať ale ja,cítim sa vinná. "Kde si zmizla? Chýbaš nám." objal ma. Zmenil sa. Má viac tetovaní  a vlasy sčesané nadol. "Ja neviem,myslela som si že už ma nechcete vidieť,že ma nenávidíte za to čo sa stalo.."
"Šibe ti? Jasné že nie! Ty za to nemôžeš,ako to môžeš povedať?" takže oni sa nehnevajú? Spadol mi kameň zo srdca. "Tak prídeš niekedy?" chcem mu odpovedať ale zazvoní mi mobil. "Prepáč musím." Iba prikývne. "...jasné prídem." volali mi zo škôlky,Darcy chce ísť domov..ach kedy si už zvykne? "Rada som ťa videla a určite niekedy prídem ale teraz musím ísť."
"Stalo sa niečo?"
"Nič vážne iba mi volali zo škôlky že Darcy zase plakala.."
"Odveziem ťa?" je taký milý,v tomto sa nezmenil. "Nechcem ťa otravovať." usmejem sa. "To je v pohode." pohladí ma po chrbte. "Tak fajn." posledný krát sa pozriem na Harryho hrob a usmejem sa. Viem že je tu s nami.
Celý čas je v aute ticho. Zayn ostane v aute a ja idem po malú. Keď sa vraciame späť Darcy ma zase zasype otázkami. "Koho je to auto? a kto je ten ujo?" na to že má tri je veľmi rozumná až na to že nechce byť v škôlke. "Nič sa nepýtaj len si sadni,potom ti to poviem." posadím ju do zadu a zatvorím dvere. "Ahoj Darcy." usmeje sa na ňu Zayn. "Ahoj." keď sa usmeje má jamky v lícach..ďalšia vec po Harrym. Súhlasila som zo Zaynom že pôjdeme na chvíľu k ním. Povedal že majú všetci voľno. Cestou tam je zase v aute ticho. Neviem čo povedať.
"Tak sme tu." Zayn zastaví a vystúpime. Vojdeme do domu,je tu ticho,to sa ešte nestalo keď som sem chodievala. "Poď." potiahne ma do obývačky. Všetci pozerajú film,preto je tu také ticho. "Ehm.." všetky oči padnú na nás. "Emily?" Liam je šokovaný.Všetci majú partnerku ale Liam je sám..Čo je zo Sophiou? Nie nechcem to vedieť. "Ahojte." som neistá,neviem či to všetci cítia rovnako, to čo mi povedal Zayn.
Všetci ma objímu a sú radi že ma vidia,som tak rada že som zase medzi nimi. "Chýbali ste mi." rozplakala som sa do šťastia. "Darcy je celý Harry." povie Niall a pohladí ju po vlasoch. "Kto je Harry?" ešte som jej o tom nehovorila,bála som sa tohoto. Čo jej mám povedať? "No vieš zlatko,tvoj ocino."
"A kde je? On teraz príde?"
"On už nepríde,ale je tam hore a pozerá sa na teba. Mal ťa veľmi rád a tie kučery máš po ňom." objíme ma. "Ľúbim ťa," pobozkám ju do vlasov. Ona je jediné čo je moje,neviem si bez nej predstaviť svet aj keď mi tak veľmi pripomína Harryho...

Posledná časť:( som tak rada že ste to čítali,dúfam že sa vám to aj páčilo. Potešili by ste ma ak by ste túto časť komentovali a povedali čo si myslíte o celom príbehu:3 ďakujem:)) a tu píšem ďalší príbeh..budem rada ak si prečítate:) http://www.wattpad.com/story/9547245-deal

Another world 36.časť

"Emily ste tam?" zase sa ozvalo z mobilu ale ja stále pozerám pred seba a neviem ovládať slzy. Nemôže to byť pravda,Harry nemôže byť mŕtvy. Prajem si aby som sa teraz zobudila z tohoto zlého sna. Nadýchnem sa a zoberiem si mobil. "Áno." poviem cez vzlyky. "Prídem hneď ako bude možné." zložím a postavím sa. Chcem ísť hneď so nemocnice ale kde dám Darcy? Rýchlo zavolám Chris a ona povie že je hneď tu.
Sadnem si na posteľ a myslím na Harryho. Prečo? Prečo práve on? Prečo som nemohla zomrieť ja? Nemal odísť,je ešte mladý a má tu dcéru a ja nedokážem bez neho žiť. Z premýšľania ma  preruší zvonček. Rýchlo bežím po schodoch a otvorím dvere. "Darcy spí ja musím." vybehnem von. Stále plačem,neviem to zastaviť.
Cesta mi trvá 5 minút,idem strašne rýchlo ale je mi to jedno. Zastavím pred nemocnicou a bežím dnu. Ľudia po mne pozerajú,viem si predstaviť ako vyzerám. Určite mám červenú tvár a rozmazanú špirálu.
Pred Harryho izbou stoja chalani,Gemma a doktor. "Emily." hodí sa mi okolo krku Gemmu. Slzy jej stekajú po tvári. Viem ako sa cíti. "Je mi to tak ľúto." nič nepovie iba sa ku mne viac pritisne. "Môžem ho posledný krát vidieť?" spýtam sa doktora a on prikývne. Otvorím dvere na jeho izbe. Strávila som tu posledný mesiac a pol. Jeho telo ešte stále leží na posteli ale prístroje sú už vypnuté a v izbe je hrobové ticho. Prejdem k nemu. Jeho tvár je bledá a má ju studenú,čo iné sa dalo čakať. Ale ja stále neverím že Harry už nikdy neotvorí oči. Spomeniem si na naše prvé stretnutie,vtedy som si myslela že je to namyslený spevák a že to vždy bude len Liamov kamarát. Vtedy som vôbec netušila že s ním budem mať niekedy dieťa a že ma požiada o ruku a už vôbec nie že ho budem vidieť takto. Vedela som že sa niečo stane,nemala som ísť domov. Posledný krát ho pohladím po tvári a odídem. Nemôžem tam byť,je ťažké sa na neho pozerať.
O 2 dni:
Stále sa s tým neviem zmieriť. Včera sme prileteli do Londýna a Harry má dneska pohreb. Bojím sa tam ísť,bude tam jeho rodina a ja poznám iba Gemmu. Bojím sa toho že budú na mňa vrhať nenávistné pohľady.
Chris povedala že tam nepôjde a postráži Darcy. Pohreb je o tretej je jedna. Oblečiem si čierne šaty a na to sveter a do ruky malú kabelku na vreckovky. Viem že je skoro ale chcem ísť skôr a byť pri Harrym.
Keď tam prídem vidím Gemmu a asi Harryho mamu. Zbadá ma. "Em." pribehne ku mne a objíme ma. "Prišla si."
"Nechcela som,bála som že ma budú odsudzovať."
"Ale prestaň,nieje to tvoja vina." pohladí ma po chrbte. Nič nepoviem iba sa zase rozplačem. Neznášam ako som citlivá. "Ehm,Gemma?" príde ku nám Harryho mama. "Mami toto je Emily,Harryho priateľka."
"Je mi to ľúto." objímem ju. "Harry mi o tebe hovoril,viem že ťa miloval aj ty jeho." spadla jej slza. "Áno veľmi mi chýba ale viem že vám viac,nechcela som aby to takto skončilo." zase som nevedela ovládať slzy. "Anne." niekto zakričí a my sa otočíme. "Čo tu tá chce?" zamračí sa Gemma. "Prišla mu skaziť aj pohreb." povie Anne. Ale ja ju stále neviem identifikovať.

Baby vyzerá to tak že toto je predposledná časť :/ ak tu bude 5 komentárov dám poslednú:) takže komentujte a lajkujte:

Another world 35.časť

Zobrala som si kabelku a ponáhľala sa do nemocnice. Teraz mi bolo jedno či pôjdem rýchlo alebo pomaly tak som pridala na plyn. O 10 minút som už bola v nemocnici a bežala som do Harryho izby. "Gemma?" očami som ju hľadala v izbe ale nikde nebola. "Som tu." ozvalo sa za mnou. "Stalo sa ešte niečo potom ako pohol prstami?"
"Nie,absolútne nič,myslela som si že sa zobudí ale nič lepšie ako predtým." videla som ako jej tečie slza po líci. "To bude dobré." objala som ju. "Bojím sa,vieš aké to je keď ho takto vidím? Vyrastala som s ním,nezvládla by som to keby odišiel,navždy." slzy jej padali a ja som nevedela ako ju mám utešiť,viem čo cíti,stratila som rodičov a to je skoro to isté. "Pššt,to bude fajn,viem ako sa cítiš." sadla si na stoličku a ja som prešla k Harrymu. Jeho ruka bola ešte chladnejšia ako včera. "Nemôžem plakať." utrela som si kvapku na oku a vydýchla. Je ťažké sa na neho takto pozerať,keď sa ani neusmeje a nepovie "milujem ťa" bože prečo práve ja takto musím trpieť?
O 3 týždne:
3 týždne a stále nič,Harryho stav sa ani nezlepšil ani nezhoršil,už viac nevládzem čakať. Chodím za ním každý deň a pozerám na jeho bezvládne telo. Kudrny mu stále padajú do tváre a ja ich vždy napravím do hora. Tak si prajem aby to urobil sám.
"Slečna Cooperová mali by ste ísť domov,oddýchnúť si. Už ste tu skoro celý deň a malá vás potrebuje." prišla za mnou sestrička. Iba som sa usmiala a postavila sa. Posledný krát som Harryho pobozkala na líce a odišla.
Cesta domov mi trvala asi 20 minút,išla som pomaly,nemala som na nič chuť. Posledné dni ani nič nejem a nespala som už asi päť dní. O Darcy sa väčšinou stará Chris a ja som stále pri Harrym.
V dome je ticho,je taký veľký a všetko mi pripomína Harryho,všade cítim jeho vôňu a každý večer zaspávam z jeho košeľou v rukách.
"Chris? Ste tu?" ozvenu počujem v celom dome. "Sme v obývačke." vyzlečiem si bundu a vojdem do obývačky. "Láska." zobrala som si Darcy na ruky a pobozkám ju. "Chýbala si mi." lišiacky sa na mňa usmeje. Má smiech po Harrym,bože ja to nezvládnem.

"Zvládneš to tu? Musím ísť."
"Jasné v pohode." objala som Chris a odišla. "Tak ostali sme tu samé,čo ideme robiť?" zapla som televízor a na MTV práve hrali Little things. Toto už snáď nieje pravda. Je to taká krásna pesnička a keď vidím tie Harryho krásne oči chce sa mi plakať,ale ovládla som sa kvôli Darcy.
Kým som sa pozerala na ten úžasný videoklip Darcy stihla zaspať. Zobrala som ju a položila na našu posteľ,rozhodla som sa že bude spať so mnou,je mi tam samej smutno a takto sa aspoň nebudem cítiť sama.
Ešte som sa osprchovala a ľahla si k malej. Konečne po týždni som zaspala.
-
Zobudila som sa na zvonenie mobilu,hodiny ukazovali pol tretej ráno. Kto mi teraz volá? Pretrela som si oči a zdvihla. "Prosím?" tak som sa bála tohoto momentu ale bohužiaľ sa stal. Mobil mi spadol a neovládala som slzy.

Prepáčte že som pridala tak pozde ale nejako neboli nápady a čas :D takže prosím komentujte a hoddnotte aby som vedela či mám dať ďalšiu:)