Darcy som položila do sedačky a naštartovala. Celú
cestu som myslela na Harryho. Prečo sa každému koho mám rada musí niečo stať?
Už som prišla o rodičov a nechcem prísť aj o Harryho,to by som
neprežila. Dúfam že všetko bude v poriadku a o týždeň bude zase doma s nami a bude sa usmievať ako ešte včera.
Doma bolo bez Harryho prázdno,dom bol veľký a boli sme tam iba my dve ale cítila som sa sama,nebol tam nikto kto by ma objal alebo pobozkal a povedal mi že ma miluje. Viem že Harry je zatiaľ len v kóme ale viem ako to všetko končí,prebudí sa a nebude si nič pamätať alebo zomrie,radšej by som brala tú prvú možnosť.
Darcy v aute zaspala,čiže som ju iba položila do postieľky a pomaly zatvorila dvere aby som ju nezobudila. Prešla som do našej izby a otvorila Harryho skriňu. Zobrala som si prvú košeľu čo som našla a sadla si na posteľ. Milujem jeho vôňu,neodpustila som si a musela som si privoňať. Mala vrecko v ktorom bola malá škatuľka. Bola to tá škatuľka ktorú Harry otvorila pred dvoma dňami a kľakol si. Pomaly som ju otvorila a bol tam ten krásny prsteň. Prečo som hneď nepovedala áno? Do riti! kopla som do stolíka a rozplakala sa. Všetko mohlo byť inak. Prečo sa všetko musí pokaziť vtedy keď už som si myslela že to bude v pohode? Nikdy nedostanem odpoveď lebo neexistuje. Všetko je to mnou,všetkým kazím životy a už to nezmením.
Niekto zazvonil. Škatuľku spolu z košeľou som vrátila naspäť,utrela som si slzy a pomaly zišla po schodoch. Nadýchla som sa a otvorila. "Ahoj." hodila sa mi okolo krku Chris. "Je mi to ľúto." pozrela sa mi do očí. "Ja viem ale prosím nechcem o tom hovoriť,ešte stále žije takže nehovorme o ňom ako keby umrel." snažila som sa usmiať ale nejako to nešlo. "Fakt prepáč že som neprišla skôr ale vybavovali sme niečo ale nakoniec sme sa rozhodli že svadbu odložíme kvôli.." stíchla. Vedela som prečo takže som sa radšej nepýtala.
"Tak čo by si chcela robiť? Musíš sa nejako odreagovať." chytila mi ruku. "Ja neviem myslieť na nič iné ako na Harryho." spadla mi slza. "A je tu niečo čo nevieš a má to niečo s tým prečo je Harry tam kde je."
"Emily čo sa stalo?"
"Harry ma požiadal o ruku a ja som nepovedala nič,potrebujem čas ale on to asi pochopil ako nie a nahneval sa. Povedal že musí ísť na vzduch a skončil v nemocnici." už to nebola kvapka ale milión slź ktoré mi stekali po tvári. "No tak," objala ma. "určite to nieje kvôli tomu,ak sa to malo stať stalo sa,nemôžeš všetko brať na seba." Vôbec nevie ako to je.
Ešte pred týždňom som sa chcela z Harrym rozísť ale až teraz pociťujem ako by som sa bez neho cítila,som rada že som mu dala ešte šancu aj keď to dopadlo takto.
Začal mi zvoniť mobil,bola to Gemma ale Darcy začala plakať,nevedela som čo mám skôr urobiť. "Ja tam pôjdem zdvihni to." usmiala sa a odišla.
"Prosím?" zdvihla som. Keď som počula čo mi povedala bola som šťastná ale dúfala som že mi povie niečo lepšie.
Podľa komentárov dám ďalšiu:) Takže komentujte a lajkujte:)
