a pridajte sa sem:)
Lily:
„Je to moja sesternica a ona môže za to že moji rodičia
sú teraz mŕtvy“ nakričala som a rozplakala sa. Čo tu chce? Už som ju nikdy
nechcela vidieť. „Čo?“ vyvalil na mňa oči Liam. „Nech ti povie“ pozrela som sa
na ňu. Iba na mňa zazerala. Nemohla som sa na ňu pozerať,rýchlo som vybehla
hore a ešte viac plakala. Dosť mi skazila život a ešte sa tu aj ukáže
a smeje sa mi do tváre. Neznášam ju. Počula som že niekto vošiel. „Lily si
v poriadku?“ cítila som Liamovu ruku na mojom chrbte. „Nie“ otočila som sa
a objala ho. Potrebovala som cítiť že ma má niekto rád. Nemala by som sa
teraz rozrušovať keď čakám to malé ale proste sa to nedalo. „Nie
niesom,neznášam ju“
„Ale čo urobila? Prečo
ona za to môže?“
„V ten večer keď rodičia havarovali viezli Sophiu domov ale
ona ako zázrakom prežila“ z hlboka som sa nadýchla a vydýchla. „To mi
je ľúto,hlavne sa upokoj zlatko“ pobozkal ma. Toto som potrebavala,cítiť jeho
bozky a dotyky. „Však tu už nieje?“
„Idem dole a porozprávam sa s nimi“ usmial sa
odišiel. Myslela som si že ju už nikdy neuvidím,dúfam že už toto bolo fakt
posledný krát. Niekto zaklopal a hneď aj vošiel. „Emily si v poriadku?“ Harry,on je
posledný koho by som chcela vidieť. „Počul som ťa kričať“ sadol si ku mne. „Nie
niesom v poriadku ale prečo ťa to zaujíma?“ pre zmenu som sa ja
postavila. „Čakáš moje dieťa,bojím sa o teba“
pohladil ma po ruke. „Harry ešte to nieje stopercentné iba pravdepodobné tak ma
nechaj na pokoji“ zagánila som sa neho. Bez slova odišiel. Postavila som sa ku
oknu a pozerala vonku. Bolo tam veľa fanúšičok,keď si predstavím koľké z nich
by chceli mať dieťa z Harrym a ja si to nevážim aj keď Liama milujem
stále ma k Harrymu niečo priťahuje,nechcela som byť teraz na neho taká zlá,viem že sa bojí
o svoje dieťa ale ak sa bude ku mne takto správať každý zistí že je jeho.
Vošla som do kúpelne a pustila na seba horúcu vodu. Potrebovala som sa
odreagovať. Pomáhalo mi to na všetko zabudnúť. Asi po 10 minútach som vypla
vodu a zakrútila sa do uteráku.
Prešla som do izby a dala dole uterák. Chytila si bruško a usmiala
sa,je to také zlaté keď viem že vo mne niečo rastie aj keď nie z lásky ale
ono za nič nemôže.
Do izby vošiel Liam. „Ja prepáč“ chcel odísť lebo som mala
na sebe len nohavičky. „To je v pohode“ usmiala som sa a rýchlo si
dala tričko. Prišiel ku mne a objal ma zo zadu. „Liam musím ti niečo
povedať“ zvážnela som. „Ach bál som sa tohto“ sadli sme si a chytil mi
ruku. „Liam ja“ spadla mi slza. „Som tehotná“ pozrela som sa do zeme,nechcela
som vidieť jeho reakciu. Ale zdvihol mi hlavu ukazovákom a pobozkal ma. „Takže
sa nehneváš?“
„Prečo by som sa mal? Veď dieťa je dar,teším sa Lily,milujem
ťa“ chytil mi bruško. Keby tak vedel celú pravdu,rozplakala som sa. Nedalo mi
to,Liam sa tešil aj keď nevie že to nieje jeho dieťa. „Prečo plačeš? Len mi
nepovedz že chceš ísť na potrat?“ zvážnel. „Nie preboha nie,to od šťastia“ zaklamala
som sa pobozkala ho. „Už tu nieje však?“
„Nie neboj a nemala by si sa rozrušovať“ pohladil ma po
tvári. Vedela som že to povie,musela som sa zasmiať. „Myslím to vážne“ postavil
sa. „Ja viem budem v pohode“ obliekla som si nohavice a išli sme dole.
„Lily,chceš im to povedať?“
„Ešte nie a vlastne Chris to už vie“ preplietli sme si
prsty a schádzali po schodoch.
Videla som Harryho ako na nás z chodby zazerá. Pozrela som sa na
neho aby to nerobil,nechcem aby Liam niečo zistil. „čo je Harrymu?“
„Ale nič“ zasmiala som sa. „Niesi hladná? Nepôjdeme niekde?“
„No nebudem ti klamať niečo by som zjedla“
„Tak poďme“ obuli sme sa a išli zobrať auto. Išli sme
do reštaurácie kde sme mali prvé rande.
„Pamätáš?“ spýtala som sa keď už sme sedeli. „Áno tu sme
mali prvé rande“ usmial sa. Po chutnom jedle sme vyšli von,boli tam fanúšičky. „Zomri,nechceme
ťa tu“ počul som ako na mňa jedna kričala. Bola sama ostatné boli na druhej strane
a iba sa usmievali. Úplne ma to
dostalo. Rozplakala som sa a bežala neviem kam. „Emily!“ počula som Liamov
hlas ale neotočila som sa,stále som bežala. Zrazu som pocítila náraz a už si
nič nepamätám.
