Zobudila som sa zase v tej istej nemocničnej izbe. Niekto stál pri okne,chcela som niečo povedať ale nevidala som ani hlások. Snažila som sa aspoň šuchotať perinou ale bolo to slabé,no nakoniec sa otočil,bol to Harry. "Emily ako sa cítiš?""Harr.." ťažko sa mi rozprávalo. "Už mi je lepšie" odkašľala som si. "To som rád" pohladil ma po vlasoch. "Koľko som spala?"
"3 dni" usmial sa. "Čo?"
"Je to iba reakcia na liečbu,budeš často unavená ale do dvoch týždňov bude všetko v poriadku"
"Aká liečba?"
"Bol som za doktorom a povedal že sa to dá liečiť ale" postavil sa a pozrel sa do zeme. "Harry čo?" vyzeral smutný,nikdy som ho takého nevidela ani keď som bola z Liamom. "Už nikdy nebudeš mať môc deti" vydýchol. Neverila som čo povedal,skamenela som a pozerala sa pred seba. "No tak Emily,to bude v poriadku"
"Ale Harry" spadla mi slza. Vždy som túžila mať veľkú rodinu a teraz je všetko preč. "Neplač" pohladil ma "máme Darcy a ak chceš môžme si dieťatko adoptovať časom ak ti bude lepšie"
"Ale to už nieje také pekné,vieš aký to bol úžasný pocit tích 9 mesiacov? Keď som sa pozrela na bruško a pomyslela že tam rastie niečo krásne,zmysel života a teraz už to nikdy nezažijem" slzy mi už padali ako vodopády. Nevedela som ich udržať ale bolo mi to jedno. "Mamina mi nikdy nepovedala o tom že sa to dá liečiť"
"Nevedela to,bežne to neliečia ale nechcel som o teba prísť tak som trochu pritlačil"
"Ale Harry to si nemusel.." nevedela som že kvôli mne je schopný tohoto. "Radšej si adoptujeme dieťa ako keby som o teba mal prísť" pobozkal ma. Teraz som si uvedomila ako veľmi ho milujem. "Chcem vidieť malú"
"Ešte asi týždeň ale neboj sa budeš s ňou celý život" zase sa usmial,bože tie jeho jamky,bola som úplne v rozpakoch. Keď sa na neho pozriem zabudnem na všetko zlé,pri ňom sa nedá myslieť na zlé. "Som nejaká unavená" pretrela som si oči. "jasné,pospi si" pobozkal ma a niekam odišiel.
O 3 TÝŽDNE:
Konečne ideme domov,stále sa neviem zmieriť s tou správou ale keď sa pozriem na Darcy môj svet je krajší,pozitívnejší,má krásne zelené oči po Harry. Pred dvoma dňami tu bol Liam,chce ma späť ale asi si neuvedomuje že je s ňou aj keď mi povedal že je s ňou len kvôli tomu že čaká jeho dieťa neverím mu,podľa k nej niečo cíti. Proste som mu povedala nie a že Darcy je Harryho,neveril mi tak sme dali urobiť testy a vtedy sa to konečne potvrdilo,je Harryho. Liam bol sklamaný ale môže si za to sám,možno keby nebol so Sophiou tak by som s ním ostala ale takto sa mi zhnusil.
"Si hotová?" prišiel do izby Harry aj z malou už v sedačke. "Jasné,ale"
"Všetko je zariadené pôjdeme zadným vchodom,nikto nás nebude vidieť" usmial. Bála som sa toho že tam budú papparazi a zase budú reči,že som najprv bola z Liamom a teraz vychádzam z pôrodnici z Harrym. Zobrala som si tašku,Harry Darcy a vyšli sme z izby. Vonku na nás už čakala auto,rýchlo sme si sadli a vyrazili. "Kam vlastne ideme?" spýtala som sa,lebo sme nešli k Lucy. "Prekvapenie" pobozkal ma a lišiacky sa usmial. Cesta trvala asi 10 minút. Zastavili pred neznámym domov,bol obrovský a mal veľkú záhradu z bazénom,myslím že tam bolo aj detské ihrisko ale veľmi som z auta nevidela. "To čo má znamenať? Zastavili sme u nejakého tvojho kamaráta a ideš si niečo zobrať?""Nie" zasmial sa "kúpil som nám dom"
"Ale Harry,nemínaj peniaze,mohli sme bývať u Lucy má veľký dom a to tu chceš v L.A bývať navždy?"
"To nič nieje a je to pre vás,malá tam má krásnu izbu a to som kúpil len keď tu budeme ak chceš môžme ísť bývať späť do Londýna za Chris" usmial sa. Chcela som neičo povedať ale Darcy začala plakať. "Poď pôjdem dnu" Harry ju zobral a vyšli sme z auta. Vošli sme dnu a pribehol ku mne Jerry. "Zlatko čo ty tu?"
"Lucy povedala že ho máš rada tak nám ho dala,kým sme tu" chcela som ho vyobjímať ale musela som ísť malú nakojiť. "Harry kde má malá izbu?"
"Poď" zobrala som si ju na ruky a nasledovala Harryho. Vošli sme do krásnej ružovej izbičky. "tak ja vás nechám" žmučkol a odišiel. Nakojila som malú a hneď aj zaspala. Pomaly som zatovrila dvere a išla za Harrym ale nebol tam sám.
