"Sophie" skríkol som. "No tak povedz že sa ti to nepáčilo" zase sa približovala k mojej tvári. "Nie,nie ja mám priateľku" otočil som sa. "Ale no ták,tú chuderu? A neodišla náhodou?""Nieje to chudera" otočil som sa vrazil jej facku,neviem čo to so mnou bolo ale nechcel som,proste zo mňa hovorila zlosť. "Ja,prepáč" mala fakt červené líce. "Vidíš,ona ťa privedie k tomu že všetkých budeš nenávidieť a nikto ťa nebude mať rád,dobre si premysli či ju ešte chceš" odišla. Pozeral som sa ako kráča po prázdnej ulici. Stále sa vzdaľovala,až som si konečne uvedomil realitu. Čo som to urobil? chytil som si pery a usmial sa. "Nie,nie" pokrútil som hlavou,ja stále ľúbim Emily aj keď ma niečo na Sophii priťahuje. Čo tým myslela či ju ešte chcem? Ale čo ak má pravdu? "Sprosté city" kopol som do koša vedľa mňa. Za cestou som videl bar,mám chuť sa opiť,chcem na všetko zabudnúť. Prešiel som cez prechod a nameiril si to do klubu.
Emily:
"Neuveríš koho som stretla" zakričala som na Lucy keď som odmokla dvere. "Koho?" zasmiala sa. "Poď!" potiahla som ho dnu. "Luke! Ahoj" objala ho,má ho rovnako rada ako ja. "Ahoj Lucy,dávno sme sa nevideli a to bývame v jednom meste"
"Tak ale L.A je veľké" zasmiala som sa. "To je tiež pravda. Podte" povedala Lucy a presunuli sme sa do obývačky. "Chcete niečo?"
"Môžeš doniesť niečo na pitie" usmiala som sa. "A môžeš sa zdržať,chcem mu to povedať" pošepkala som. Iba prikývla a odišla. "Tak kde by som začala" zasmiala som sa. "Takže v bare som stretla Liama...."
"Ty si tehotná?" vyvalil na mňa oči. "Áno""Ale koho je to dieťa?"
"Neviem ale asi Harryho,lebo to tak vychádza. Stále ma bolí že som odišla,možno by sa to časom dalo dokopy ale keď sa vždy pozriem na to dieťatko asi mi ich to pripomenie,stačí mi keď sa pozriem na brucho aj keď ešte nieje veľké už myslím na Liama" spadla mi slza. "Zlatko neplač" objal ma. "Nie nebudem,zvládnem to"
"Zvládneme to" usmial sa. "Áno" dala som mu pusu na líce. "Som nejaká unavená,ostaneš alebo pôjdeš?"
"Ja radšej pôjdem,zajtra ti zavolám"
"Dobre,ahoj" usmiala som sa a zatvorila dvere. "Lucy?"
"Som hore" zakričala. Vybehla som po schodoch a namierila si to do jej izby. "Čo robíš?" bola zaborená v skrini,vyzeralo to smiešne. "Pozri čo som našla" ukázala mi malé vecičky. "Kúpila som to Sarah ale potom keď sa to stalo bolo to už zbytočné tak som si to odložila" spadla jej slza ale stále sa usmievala. "Neplač,pozerá sa. Mám si ich zobrať?"
"Budem rada" objala ma.
O 8 mesiacov:
Každé ráno sa budím s tým že mi chýba Liam,chcela by som zabudnúť ale keď sa pozriem na seba nejde to. Vstala som z postele,obliekla sa,už vyzerám ako slon a išla dole. "Dobré ráno" bozkala som Lucy. "Ahoj,idem do obchodu chceš niečo?"
"Pôjdem ja dobre? Chcem sa ísť prejsť"
"Naozaj? Nemám ísť s tebou?
"Nie to je v pohode" iba prkývla. Zobrala som si kabelku a vyšla z domu. Obchod sme mali hneď oproti,ale povedala som si že sa ešte predtým prejdem. prechádzala som sa uličkami ešte poloprázdnimi,bola ráno takže tu ešte nebolo veľa ľudí. Pozerala som sa pres seba keď som ho zbadala,chcela som sa otočiť ale zakričal. "Emily?" nahodila som vážnu tvár a išla k nemu. "Ahoj" usmial sa. "Harry čo tu chceš?"
"Mám tu dom,neboj niesom tu kvôli tebe aj ke´d vyzeráš úžasne" žmurkol. "Harry prestaň,nemám náladu"
"Vidím že už si,no ty vieš.."
"Áno viem som ako slon""Tak som to nemyslel" o čo mu ide? "Dobre videl si ma bye" otočila som sa. "Nie Em počkaj,ala by si niečo vedieť,no valstne nemala ale je to dôležité,nepôjdeš na kávu?"
"Nie,nemám chuť z týmto balvanom niekam chodiť"
"Nebuď ku mne taká ja za to nemôžem. No dobre môžem ale daj mi šancu"
"Tak mi to povedz tu"
"Fak to chceš?" prikývla som. "Ešte Liama ľúbiš?"
"Áno,je to ťažké ale navždy bude v mojom srdci"
"Neviem či on teba ešte stále,lebo momentálne chodí zo Sophiou"
"Čo?" cítila som že padám a už si nič nepamätám.
Ak ste to prečítali pridajte sa sem:)
