Zobudila som sa v neznámej posteli. Chcela som sa
posadiť ale rozbolela ma hlava. Poobzerala som sa okolo seba a podľa
prístrojov som vedela že som v nemocnici. Niekto stál pri okne otočený
chrbtom. „Liam?“ riekla som. „Ach Emily si v poriadku?“ rýchlo ku mne pribehol a chytil mi ruku. „Bolí ma hlava ale čo sa vlastne stalo?“
„Čo si pamätáš?“
„Fanynky a potom som utekala,pocítila som náraz
a potom už mám prázdno“
„Potkla si sa a spadla si na hlavu. Mala si menší otras
mozgu..“
„Liam a..“ nedopovedala som a rozplakala sa. Čo je
z dieťatom? Bála som sa,ak by som o neho prišla neprežila by som to
aj keď je to tak ako je. „Našťastie je v poriadku ale bolo to veľmi
tesné,keby si spadla horšie potratila by si“ postavil sa a prehrabol si
vlasy. „Bože“ stále som sa pozerala pred seba. „Nie,Lily mi to zvládneme“ chcel
ma pobozkať ale otočila som sa. „Fanynky ma nemajú radi a mňa to ničí,vieš
ako mi to ubližuje? Neviem čo som im urobila že ma nenávidia. Snažím sa byť
dobrý človek,neprežila som si už toho veľa? Nemám rodičov,nemám nikoho kto by
ma tak ľúbil ako ma ľúbili oni. Som fakt taký zlý človek,že si zaslúžim byť
nenávidená?“ slzy mi stekali ako vodopády. „Lily,takto nehovor. Nevšímaj si ich
ony to tak nemyslia. A Emily ja ťa nemám rád ale ja ťa milujem,nikdy
nechcem o teba prísť a bolí ma keď ťa takto vidím“ videla som že mu
spadla slza. „Liam ty za nič nemôžeš.to ja som obyčajná chudera“
„Nie niesi a ja môžem za všetko,sú to moje
fanynky,prepáč mi to“ odišiel a buchol dverami. Nechcela som to takto.
Nechcem aby sa zase zopakoval ten týždeň ako vtedy keď sme si dali pauzu. Liam
si to teraz všetko vyčíta ale aj tak za všetko môžem ja,nemala som si
s ním začať on je hviezda a ja som obyčajné dievča.
Niekto zaklopal. „Ďalej“ utrela som si slzy a zakričala.
Vošla Chris z Harrym. Čo tu ten zase chce? „Ahoj,si v poriadku?
Prišli sme hneď ako nám Liam zavolal“ zobrala si stoličku a sadla si ku
mne. „Bolí ma hlava ale inak v pohode,babätko je v poriadku“ usmiala
som sa a chytila si bruško. „Ale čo tu chce on“ pozrela som sa na Harryho.
„Lily,je to moje dieťa,bojím sa“
„Takže ti ide o dieťa“
„Bojím sa aj o teba“
„Harry zabudni že je to tvoje dieťa,musíš sa zmieriť
s tým že Liam bude jeho otec“ vyzeral sklamaný,nechcela som to povedať tak
kruto ale už by mal pochopiť že to bolo len nedorozumenie aj keď je to dieťa
jeho nebude sa o neho strať. „Lily ale“
„Žiadne ale,ja som nestála o tom mať s tebou sex
a nieto ešte otehotnieť takže ako som ti povedala zabudni a nájdi si
niekoho iného kto ti porodí dieťa“ neviem kde sa to vo mne bralo ale bola som
zlá. Úplne som zabudla že je tu aj Chris a všetko počuje. Harry bez slova
odišiel. „Chris prepáč že si to musela počuť“ pozrela som sa na ňu. „To je
v pohode ale nemala by si k nemu byť taká zlá“
„Chris ale vieš ako sa bude Liam cítiť keď to raz zistí?
A za všetko môže Harry,mám mu byť ešte za to vdačná?“ nechápem prečo je na
jeho strane. „Ja som to takto nemyslela,viem že ťa t bolí ale skús si to ešte
všetko premyslieť“ usmiala sa a odišla. Všetci odchádzajú,prečo niekto so
mnou neostane? To som fakt až taká zlá? Cítim sa sama ale keď viem že vo mne
niečo rastie je mi lepšie.
Liam:
Za všetko môžem ja.
Buchol som dverami a išiel neviem
kam. Potreboval som sa poprechádzať a všetko si premyslieť. Dal som si
okuliare,kapucňu a prechádzal som sa po večernom Londýne. Neviem čo mám
robiť,Lily milujem ale toto už nezvládnem. Keby nečakala moje dieťa rozídem sa
s ňou ale nie kvôli tomu že ju nemám rád ale kvôli tomu že jej kazím
život. Spadla mi slza,ach som chlap a plačem,fakt neviem čo mám robiť.
Už mi bola zima tak som išiel domov,hodiny ukazovali po
deviatej večer. Odomkol som a vyzul sa. Z obývačky bol počuť smiech.
Boli tam všetci okrem Emily a Harryho,doktor povedal že ju dneska pustia.
„Ahojte“ všetci stíchli. „Kde je Lily?“
„Je v kuchyni“ usmiala sa Perrie. Všetci boli nejaký
čudný,urobil som niečo? Vyzliekol som si mikinu a išiel do kuchyne. „Emily
ahoj,ja prepáč mi to v nemocnici“ chytil som jej plece lebo mi bola
otočená chbtom. „Ach Liam ja už neviem či to má zmysel,toto všetko a ešte
to čo nevieš“ videl som že chce plakať ale udržala slzy. „Lily čo neviem?“
„Liam prepáč“ teraz už plakala. „Spala som z Harrym ale
ja som bola opitá vôbec si to nepamätám“
„Čo si?“ úplne ma to zaskočila. Moje dievča spalo
z mojím najlepším kamarátom? Bol som v šoku. „Liam je to úplne inak
ja k nemu nič necítim,ja milujem teba a ja si fakt nič nepamätám“
„Emily to dieťa je jeho?“
„Liam ja ja neviem,je to pravdepodobné“ tak toto už ma fakt
dorazilo. Rýchlo som bežal hore,otvoril som dvere na Harryho izbe,prišiel som
k nemu a jednu mu vrazil. Kamarát,nekamarát ale nasral ma. „Liam nie,prestaň!“
počul som ako na mňa Emily kričí.
A keď ste prečítali pridajte sa sem:)
A keď ste prečítali pridajte sa sem:)
