Bez toho aby som Harrymu niečo povedala zobrala som auto a ponáhľala sa k Lucy. V dome bola tma,skúšala som jej ešte v aute zavolať ale nedvíhala,dvere boli odomknuté,pomaly som vošla dnu. V obývačke ani v kuchyni nebola. "Lucy?" zakričala som ale počula som len svoju ozvenu. Vybehla som po schodoch,na jej izbe boli pootvorené dvere. Pomaly som vošla dnu a videla som ju v kúte izby ako plače. "Lucy čo sa stalo?" pribehla som k nej a objala ju. "Pšt!" zakryla mi ústa. "Niekto je v dome." zašepkala. "Ako vieš? Nikoho som nestretla.""Proste to viem,hľadajú ma ale prosím nič sa nepýtaj,raz ti to poviem." odvrátila zrak. "Ale možno už odišli." pohladila som ju po chrbte. "Nie,neodídu kým ma nenájdu." povedala a zase sa rozplakala.
Harry:
Natiahol som ruku na druhú stranu postele ale nikoho som necítil,bola prázdna. "Emily?" poobzeral som sa po izbe ale nikde nebola. Hodiny ukazovali sedem hodín ráno. Pretrel som si oči a natiahol si nohavice.
Darcy ešte v pokoji spala ale Emily nebola nikde,skúšal som jej volať ale mobil mala doma. Čo ak išla len do obchodu a zrazilo ju auto? Nie preboha čo si to namýšľam. Ale ona nikdy takto skoro nevstávala,bolo to veľmi čudné,bál som sa o ňu. Zobral som si jej mobil,posledný hovor mala pred hodinou z Lucy,vytočil som jej číslo a čakal na odpoveď. "Harry?" jej nežný hlas sa ozval po dlhom zvonení. "Preboha Emily kde si? A prečo si nič nepovedala?"
"Som u Lucy,niekto je v dome a asi má zbraň,neboj sa vyriešime to." hlas sa jej triasol ale snažila sa to zakryť. "Bojím sa idem za vami."
"Nemôžeš nechať Darcy samú!"
"To už nechaj na mňa,prosím,ľúbim ťa." zložil som a hneď som volal Chris aby prišla postrážiť malú. Najprv na mňa nakričala že prečo ju tak skoro budím ale keď som jej povedal čo sa stalo hneď povedala že príde.
Po desiatych minútach konečne zazvonil zvonček. "Prepáč ale niečo ma zdržalo." zasmiala sa. "V pohode,Darcy ešte spí,mlieko je v kuchyni. Ahoj." objal som ju a rýchlo vybehol vonku. Chcel som ísť mojím autom ale Emily ho zobrala čiže mi neostáva nič iné len taxík. Našťastie som hneď jeden stopol.
Slnko už bolo hore a svietilo mi do tváre,neznášam keď si zabudnem okuliare.
Pred domom stálo iba moje auto,vošiel som dnu a pred sebou som videl mužskú postavu,chcel som ho nejako obísť ale zazvonil mi mobil a on sa otočil. Rýchlo som ho vypol a pozrel sa na neho. "Greg?"
"Harry?"
"Čo tu chceš?"
"Vybavujem si účty táto žena mi dlží peniaze,veľa peňazí." povedal vážne. "Nechaj tú ženu napokoji a zmizni odtiaľto lebo to budem riešiť inak." nečakal som na jeho odpoveď a rýchlo som vybehol hore. "Emily?""Tu." počul som jej hlas cez pootvorené dvere. "Už je všetko v poriadku." objal som ju. "A Lucy čo ty máš z drogami?" pozrela sa na mňa nenávistným pohľadom. "Čo?" Emily sa postavila a pozerala raz na mňa a potom na Lucy. "Stretol som dole Grega,predáva drogy a povedal že mu dlží peniaze preto sa sem vlámal."
"Lucy prečo? a Harry ty ho odkiaľ poznáš?"
"Nieje to tak ako to vyzerá." bránil som sa,fakt to tak nebolo. "Emily prepáč ale teraz nemám na to náladu raz ti to poviem." pozrela sa smutne Lucy. "Dobre,pre teraz." pohladila ju po chrbte. "Harry s kým je Darcy?"
"Z Chris neboj je v poriadku." chytil som jej ruky. "Mali by ste ísť."
"Ale budeš v poriadku?"
"Áno on mňa sa nebojte." usmiala sa a my sme odišli.
V aute bolo celý čas ticho. Nechcel som nič hovoriť lebo by som som bol zase ja ten zlý,myslela som si že sa bude pýtať ohľadom Grega ale bola ticho.
"Pred domov stálo neznáme auto. "To je Chrisine auto?"
"Nie,prišla pešo." vôbec som nevedel kto by mohol prísť. Vyšli sme z auta a ponáhľali sa dnu. "Chris?" zakričala Emily. "Sme v kuchyni." sme? Počul som smiech a hneď som vedel kto to je. "Harry zlatko." keď sme vošli do kuchyne rozbehla sa ku mne a objala ma,ju som tu vôbec nečakal ale potešilo ma to.
