Zobrala som si kabelku a ponáhľala sa do nemocnice. Teraz mi bolo jedno či pôjdem rýchlo alebo pomaly tak som pridala na plyn. O 10 minút som už bola v nemocnici a bežala som do Harryho izby. "Gemma?" očami som ju hľadala v izbe ale nikde nebola. "Som tu." ozvalo sa za mnou. "Stalo sa ešte niečo potom ako pohol prstami?""Nie,absolútne nič,myslela som si že sa zobudí ale nič lepšie ako predtým." videla som ako jej tečie slza po líci. "To bude dobré." objala som ju. "Bojím sa,vieš aké to je keď ho takto vidím? Vyrastala som s ním,nezvládla by som to keby odišiel,navždy." slzy jej padali a ja som nevedela ako ju mám utešiť,viem čo cíti,stratila som rodičov a to je skoro to isté. "Pššt,to bude fajn,viem ako sa cítiš." sadla si na stoličku a ja som prešla k Harrymu. Jeho ruka bola ešte chladnejšia ako včera. "Nemôžem plakať." utrela som si kvapku na oku a vydýchla. Je ťažké sa na neho takto pozerať,keď sa ani neusmeje a nepovie "milujem ťa" bože prečo práve ja takto musím trpieť?
O 3 týždne:
3 týždne a stále nič,Harryho stav sa ani nezlepšil ani nezhoršil,už viac nevládzem čakať. Chodím za ním každý deň a pozerám na jeho bezvládne telo. Kudrny mu stále padajú do tváre a ja ich vždy napravím do hora. Tak si prajem aby to urobil sám.
"Slečna Cooperová mali by ste ísť domov,oddýchnúť si. Už ste tu skoro celý deň a malá vás potrebuje." prišla za mnou sestrička. Iba som sa usmiala a postavila sa. Posledný krát som Harryho pobozkala na líce a odišla.
Cesta domov mi trvala asi 20 minút,išla som pomaly,nemala som na nič chuť. Posledné dni ani nič nejem a nespala som už asi päť dní. O Darcy sa väčšinou stará Chris a ja som stále pri Harrym.
V dome je ticho,je taký veľký a všetko mi pripomína Harryho,všade cítim jeho vôňu a každý večer zaspávam z jeho košeľou v rukách.
"Chris? Ste tu?" ozvenu počujem v celom dome. "Sme v obývačke." vyzlečiem si bundu a vojdem do obývačky. "Láska." zobrala som si Darcy na ruky a pobozkám ju. "Chýbala si mi." lišiacky sa na mňa usmeje. Má smiech po Harrym,bože ja to nezvládnem.
"Jasné v pohode." objala som Chris a odišla. "Tak ostali sme tu samé,čo ideme robiť?" zapla som televízor a na MTV práve hrali Little things. Toto už snáď nieje pravda. Je to taká krásna pesnička a keď vidím tie Harryho krásne oči chce sa mi plakať,ale ovládla som sa kvôli Darcy.
Kým som sa pozerala na ten úžasný videoklip Darcy stihla zaspať. Zobrala som ju a položila na našu posteľ,rozhodla som sa že bude spať so mnou,je mi tam samej smutno a takto sa aspoň nebudem cítiť sama.
Ešte som sa osprchovala a ľahla si k malej. Konečne po týždni som zaspala.
-
Zobudila som sa na zvonenie mobilu,hodiny ukazovali pol tretej ráno. Kto mi teraz volá? Pretrela som si oči a zdvihla. "Prosím?" tak som sa bála tohoto momentu ale bohužiaľ sa stal. Mobil mi spadol a neovládala som slzy.
Prepáčte že som pridala tak pozde ale nejako neboli nápady a čas :D takže prosím komentujte a hoddnotte aby som vedela či mám dať ďalšiu:)
