"Ste tam?" zase sa ozvalo z telefónu,rýchlo som ho zodvihla a utrela si slzy. "Áno ale čo sa stalo? Kde je?"
"Je v nemocnici,bolo by dobré keď by ste čo najskôr prišli."
"Jasné budem tam hneď." bez pozdravu som zložila. Ale kde dám malú? Musím ju zobrať,nič iné mi neostáva aj keď nerada. Jerryho som pustila na dvor a rýchlo bežala do auta,malú som pripútala a naštartovala. Chcela som tam byť čo najskôr ale nechcela som ísť rýchlo kvôli Darcy.
Bože čo mohol urobiť? Je vôbec na žive? Tak strašne sa bojím,už raz bol v nemocnici a nechcem aby zase dopadol zle.
Cesta trvala 10 minút. Darcy som vybrala zo sedačky a iba ju chytila.
"Kde je Harry Styles?" opýtala som sa na recepcii. "Na operačke ale sadnite si,už by to nemalo trvať dlho. Doktor príde." usmiala sa. Na operačke? preboha to musí byť vážne. Slzy mi stekali ale ani som sa neuráčila si ich utrieť. Sadla som si a Darcy som si položila do náručia.
Zavolala som Chris či by ju nemohla prísť zobrať ale povedala že niečo majú,bože nechcem aby tu bola.
Po piatych minútach konečne vyšiel doktor. "Vy ste Emily?"
"Áno,prosím povedzte že je v poriadku."postavila som sa.
"To nevieme je v kritickom stave." keď som to počula musela som sa zase sadnúť. Nevedela som si predstaviť že by navždy odišiel,nie to nepripadá do úvahy. "Môžem ísť za ním?" hovorila som cez slzy. "Áno ale chcete ísť aj s ňou? Neviem či je to dobrý nápad,ak chcete môžem ju dať sestričkám."
"Áno prosím." usmiala som sa a podala mu Darcy.
Pomaly som otvorila dvere a nakukla dnu. Jeho bezhybné telo ležalo na veľkej posteli a všade boli hadičky a prístroje. "Harry.." sadla som si a chytila mu ruku. "Prečo?" zase nastal vodopád sĺz. Prečo každému ničím životy? Nikdy som nechcela byť zlá a teraz ja Harry kvôli mne v kritickom stave.
"Áno." usmiala som sa a stisla mu ruku. Viem že ma nepočuje,mala som mu to povedať hneď a teraz by takto asi neskončil,zase za všetko môžem ja. "Vieš prečo som nepovedala hneď áno? Bála som sa čo bude,ale tak veľmi som to chcela povedať,milujem ťa tak veľmi ako sa ani nedá,viem že ma nepočuješ ale vtedy keď som ťa prvýkrát videla v kuchyni môj svet bol zrazu jasnejší. Ostala som z Liamom viem,môžeš mi to vyčítať ale tiež som ho ľúbila a teba som nepoznala." utrela som si slzy. "Teraz si pripadám ako ty keď som tu ležala po pôrode a ty si sa mi vyrozprával." zasmiala som sa pomedzi slzy.Niekto zaklopal a hneď aj vošiel. Bola to Gemma. "Harry.." nemala slov. "Je mi to ľúto." podišla som ku nej. "Nieje to tvoja vina." rozplakala sa. "Hovorila som z doktorom a povedal že to bola chyba toho druhého auta." sadla si. "On mal haváriu?! Doktor mi vlastne nič nepovedal."
"Druhé auto mu nedalo prednosť a.." vydýchla. Pohladila som ju po chrbte. "Neboj sa on bude v poriadku,ja to viem,má tu rodinu a dcéru." vedela som že jej tieto slová napomôžu ale musela som niečo povedať. Iba sa usmiala.
Zrazu začala všetky prístroje pípať a my sme nevedeli čo máme robiť. Gemma rýchlo išla zavolať doktora. "Čo sa deje?" kričala som keď prišiel. "Vnútorné krvácanie,prosím musíte odísť." týmito slovami zatvoril dvere. Zošuchla som sa na zem a rozplakala som sa.
