Už tu čakám pol hodinu a nič. Neviem čo s ňou
je,bojím sa o ňu. Vzdal som to a sadol si. Hlavu som si skryl do
dlaní keď som počul buchnutie dverí. Pozrel som sa a videl som doktora.
„Ako je na tom Emily?“
„Bola na tom veľmi zle ale podarilo sa nám ju zachrániť“
odľahlo mi. „Môžem ju vidieť?“
„Áno ale spí“ prikývol som a išiel som do jej izby.
Ležala na posteli a všade okolo nej boli hadičky a prístroje. Nebol
to pekný pohľad ale bol som rád že žije. Zobral som si stoličku a položil
ju vedľa postele. Bola taká krásna. Keby zomrela vyčítal by som si to do konca
života. „Liam?“ počul som jej nežný hlas. „Ach,Emily ani nevieš ako som sa
zľakol,ako sa cítiš?“ chytil som jej ruku. „Už lepšie ale je mi zle“ stisla mi
ruku. „Prečo si to urobila?“ pozrel som sa jej priamo do očí. „Liam“ preglgla „nemá
to zmysel,nemám pre koho žiť a teraz ešte ten Sam“ spadla jej slza. „Tak
nehovor som tu ja a Chris.“
„Ale ty sa hneváš.“
„Nie Harry bol za mnou a všetko mi povedal.“ Pobozkal som
ju,potreboval som ju zase cítiť. „Liam prepáč“ odtiahla sa. „som unavená.“
„Chápem,pospi si“ pohladil som ju po vlasoch a išiel som
to povedať Chris.
Chris mala izbu na tom istom poschodí ako Lily. Zaklopal som
a vošiel dnu. „Ahoj Chris“ usmial som sa. „Ako sa cítiš?“
„Liam? Fajn dneska ma pustia domov ale čo ty tu?“
„No vieš Emily je tu tiež.“
„A prečo nešla dnu?“ zasmiala sa. „Nie zle si pochopila ona
je tu hospitalizovaná.“
„Preboha čo sa stalo? Kde je? Poďme za ňou prosím“
„Chcela to všetko skončiť tak sa podrezala ale je v pohode,hlavne sa ukľudni,teraz zaspala
potom ju pôjdeme pozrieť okey?“
„Fajn ale prečo to urobila?“
„To nech ti poviem potom ona sama radšej.“
Lily:
Zobudila som a videla som Chris z Liamom. „Ó bože
zlatko,prečo si to urobila? Vieš ako som sa zľakla keď prišiel za mnou Liam?“
rýchlo ku mne pribehla a objala ma. „Prepáč ale bojím sa Sama a potom
ešte to z Liamom“ chcela som plakať ale udržala som slzy. „Čo si jej
urobil?“ otočila sa na Liama. „Nie to ja ale myslím že Liama to dosť bolelo,ale
o tomto potom,kedy môžem ísť domov? Neznášam nemocnice“ chcela som sa
postaviť ale zakrútila sa mi hlava. Cítila som náraz. „Emily si v poriadku“
Liam ma položil na posteľ. „Ja neviem zakrútila sa mi hlava“
„Choj zavolať doktora“ počula som Liama. „Nie Liam už mi je lepšie“
usmiala som sa. „Nie,to posúdi doktor“ povedal vážnym pohľadom. Toto som
nechcela,neznášam nemocnicu a doktorov. Prečo som nezomrela? Teraz sa o mňa
budú starať ako o bábätko a to ja nechcem. „Čo sa stalo? Počula som
doktora. „Chcela si sadnúť ale zakrútila sa jej hlava a spadla“ povedala
Chris lebo Liam bol pri mne a držal ma za ruku. Doktor prišiel ku mne a pozrel
ma. „Nieje to nič vážne,je to len reakcia,nič vám nebude“ usmial sa na mňa a odišiel.
„Vidíte,hovorila som ale už chcem ísť domov,Liam choj za ním prosím a spýtaj
sa kedy môžem ísť“ usmial sa a odišiel. Ostala som s Chris sama
vedela som že sa bude pýtať. „A teraz pravdu,prečo si to urobila?“ prišla ku
mne. „Povedala som ti“ ľahla som si. „Ale ako si ublížila Liamovi?“
„Harry ma pobozkal“ preglgla som „a práve vtedy prišiel Liam“
„Ou,ale prečo ťa pobozkal?“
„Ja neviem prišiel sa mi ospravedlniť,to ti potom zase
vysvetlím, no a pobozkal ma“
„Doktor povedal že už dneska“ vtrhol do izby Liam. „Vyrušil
som váš?“ pozerali sme na neho ako na prízrak. „Ehm,nie“ Chris sa usmiala. „Ja
vás nechám,pôjdem domov ahojte“ odišla,ostala som z Liamom sama. Nevedela
som čo povedať,ospravedlniť sa alebo proste som mala zmiešané pocity. „Liam
fakt sa nehneváš?“ pozrela som sa na neho. „Nie fakt,aj keď to veľmi bolelo
lebo ťa ľúbim ale kedže už viem pravdu,nehnevám sa“ pobozkal ma. Zazvonil mu
mobil. „Prepáč,musím to zdvihnúť“
„Jasné“ usmiala som sa. Som taká krava,Liam ma miluje a ja
som sa chcela zabiť. Na jednu stranu by som už najradšej bola mŕtva ale Liam a Chris
ma tu držia. Som rada že sú tu inak by som sa zase pokúsila o samovraždu. Niekto zaklopal. „Ďalej“ myslela som že ide
Liam ale bol to niekto koho som nečakala.
7.časť:) prosím komentuje a hodnotte!:) či to má vôbec význam písať:) aspoň 5 komentárov a dám ďalšiu:3
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára